Nepriamu reč používame vtedy, keď reprodukujeme výroky, ktoré už zazneli, niekto ich už povedal. Vo väčšine prípadov ale niečo musíme zmeniť na tom, čo pôvodne bolo povedané – napríklad slovesný čas, modálne slovesá, časové výrazy, zámená alebo príslovky.
Čo sa týka časov:
Prítomný čas jednoduchý (Present Simple) zmeníme na minulý čas jednoduchý (Past Simple)
- Priama reč: I live in a small flat.
- Nepriama reč: He said (that) he lived in a small flat.
Minulý čas jednoduchý (Past Simple) na predminulý čas jednoduchý (Past Perfect Simple)
- PR: I lived in a small flat.
- NR: He said (that) he had lived in a small flat.
Predminulý čas jednoduchý (Past Perfect Simple) ostane nezmenený!!!
- PR: I had lived in a small flat.
- NR: He said (that) he had lived in a small flat.
Prítomný čas priebehový (Present Continuous) na minulý čas priebehový (Past Continuous)
- PR: I am living in a small flat.
- NR: He said (that) he was living in a small flat.
Minulý čas priebehový (Past Continuous) na predminulý čas priebehový (Past Perfect Continuous)
- PR: I was living in a small flat.
- NR: He said (that) he had been living in a small flat.
Budúci čas (will) na would
- PR: I will live in a small flat.
- NR: He said (that) he would live in a small flat.
Budúci čas (going to) na was/were going to
- PR: I am going to live in a small flat.
- NR: He said (that) he was going to live in a small flat.
Predprítomný čas jednoduchý (Present Perfect Simple) na predminulý čas jednoduchý (Past Perfect Simple)
- PR: I have lived in a small flat.
- NR: He said (that) he had lived in a small flat.
Predprítomný čas priebehový (Present Perfect Continuous) na predminulý čas priebehový (Past Perfect Continuous)
- PR: I have been living in a small flat.
- NR: He said (that) he had been living in a small flat.
Modálne slovesá zmeníme takto:
- can – could
- could – could
- ought to – ought to
- should – should
- may – might
- might – might
- must – must/had to
- needn’t – didn’t have to/needn’t
- used to – used to
- have to – had to
- had to – had to/had had to
- will – would
- would – would
Zámená, príslovky a časové výrazy takto:
Priama reč | Nepriama reč |
I/me/my | he, she/him, her/his, her |
you/your | I, we/me, us/my, our |
we/us/our | they/them/their |
this/these | that/those |
here | there |
now | then, immediately |
today | that day |
tonight | that night |
tomorrow | the next/following day |
yesterday | the day before/the previous day |
ago | before |
this morning | that morning |
last night | the night before/the previous night |
next week | the next/following week |
Ďalšie pravidlá na tvorbu nepriamej reči:
- Slovíčko that môžeš z vety vypustiť.
He said (that) he lived in a small house.
- V angličtine sa používajú slovesá say a tell, ktoré majú rôzne použitie. Say používame vtedy, keď niekto niečo povedal, ale nezáleží na tom, že komu to povedal.
Say something: He said (that) he wanted to be an astronaut.
Tell používame vtedy ak záleží na tom, komu to bolo povedané a tú osobu zahrnieme do vety.
Tell somebody something
He told me (that) he wanted to be an astronaut.
- Samozrejme v nepriamej reči môžeme používať aj iné slovesá, nielen say a tell, napríklad často sa používajú slovesá: advise (radiť), ask (prosiť, pýtať sa), order (prikázať), persuade/convince (presvedčiť), remind (pripomenúť), forbid (zakázať) alebo warn (varovať). Za nimi príde infinitív s „to“:
The teacher told Jane to stand up. (kladná veta) Učiteľ povedal Jane, aby sa postavila.
I advised her not to marry. (záporná veta) Radil som jej, aby sa nevydala.
- Pozor na zmenu zámen a prísloviek podľa osoby:
Kamoš o tebe: „I will help him.“ Niekto ti to povie neskôr: He told me (that) he would help you.
„I love these DVDs.“ She said (that) she loved those DVDs.
- Sú výnimky, keď nedochádza k zmene slovesnému času, napríklad keď nejaké tvrdenie je všeobecne pravdivé, je to nejaký fakt alebo zvyk.
The Orava flows into the Váh. He said that the Orava flows into the Váh.
Alebo ak sloveso uvádzajúce nepriamu reč nie je v minulom/predminulom čase.
We are tired. They say that they are tired. (keď sa používa nepriama reč iba preto, lebo napríklad niekto niečo ibe nepočul v súčasnosti. Nepočula som, že oni hovoria, že sú unavení, tak niekto to zopakuje po nich. – say je v prítomnom čase
We haven’t seen her yet. They will tell you that they haven’t seen her yet. (tell je v budúcom čase)
If I see him, I will let you know. She has told me she will let me know if he sees him. (tell je v predprítomnom čase)
Slovesá say a tell dávame do prítomného času, ak reprodukujeme niečo, čo niekto povedal nedávno a obsah nepriamej reči je stále aktuálny:
I’m seeing you at 6. He says he’s seeing me at 6.
Dá sa používať aj väzba „It says (here) that…“ (niečo je niekde napísané):
It says here in the paper that the prices will increase. (informáciu necháme v tom čase v akom bola napísaná)
- Nepriamu reč môžeme reprodukovať aj infinitívom po slovesách advise (radiť), agree (súhlasiť), offer (ponúknuť), promise (sľúbiť) alebo remind (pripomenúť).
If I were you, I wouldn’t go there. She advised me not to go there.
Nepriamu reč môžeme reprodukovať aj gerundiom po slovesách admit (priznať si), apologise for (ospravedlniť sa za niečo), deny (poprieť) alebo suggest (navrhovať).
Let’s get out of here. Ken suggested getting out of there.
Nemusíme vždy previesť všetko z priamej do nepriamej reči, dôležité je zachovať pôvodný význam 😊